Prchame z anglickeho mestecka, smer dedina Haputale. V bedekri ospevuju dedinu, ktora je tiez po ceste vlakom – Ella, ale nam je sympatickejsie Haputale.

Takze opat sa treba dostat z Nuwara Elyia do Nanu Oya, kvoli vlaku. Vytrepali sme sa od hotela na hlavnu cestu, autobus tade musi chodit a ked zastavuju podla dopytu, postavili sme sa teda na cestu, ale zacali nas klasicky otravovat tuktukari. Preslo okolo nas asi zo 5 autobusov, ale kedze sme nevedeli rozlustit kam idu a ani nezastavili, bola to challenge. Tak ze ideme peso na autobusku, odtial bude snad vacsia sanca. No presli sme par krokov a bus s napisom Nanu Oya zrazu oproti nam. Tak naskakujeme ako dochodkyne, stale indisponovane od vystupu na Adam’s peak. O chvilu sme v Nanu Oya, je asi 10.30 a vlak ma ist 12.30. Tak posedavame na stanici, bufetime nejake stanicne placky (posuchy) a Nataly kupila nejaku novinku – sladke gule, napln vyzera ako sosovica ci soja ci nejaky zazrak a je to strasne sladke.

image

Asi 12.20 prisiel nejaky vlak na nastupiste, chceli ho odparkovat na opacny smer, ale vlak je akysi pokazeny.

image

Tak sa zchadzaju vsetci sudruhovia, kazdy sa snazi prispiet rukou k dielu, ale marne. Vlak iba strasne cmudi, tie vypary ma tusim aj uspali. Miestami sa budim, pozeram ci baby este sedia vedla mna. Nas vlak zatial v nedohladne. Medzitym prisiel nejaky osobak, ale to tiez nie je nas. Vlastne uz asi treti den sa prepravujeme vlakmi a kazdy den to ma asi hodinu meskanie. Nakoniec dosiel aj ten nas vlak, prepchany uz ked sme nastupovali. Sme radi, ze sme si mohli vyhodit aspon ruksaky nad sedadla, ulicky su uz beztak dost uzke. Vo vlaku je kopa turistov s nejakymi sprievodcami a smeruju do Ella. Ako dobre, ze my ideme inde.
O hodinu a pol sme v Haputale. Dedina v nadmorskej vyske 1500 a nejake drobne, 5000 obyvatelov. Na stanici vystupujeme iba my a este 4 Francuzi, business mani sa na nas hned vrhaju. Dohadujeme ubytko, dava nam citat nejaku Recommendation’s book kde pisu Cesi, ze ak to citame, tak nas asi polapil chlapik..a ze je v pohode
V tom zmatku nam dava vizitku nejaky dalsi, kseftujeme cenu. Nas chlapik vravi, ze ma dobre ubytko, za 600 na hlavu. Tak sadame do mikrobusu, nas odchytavac tlaci auto a sofer sa snazi nastartovat. Ideme moc pomaly, na ulici ukeca dalsich 3 muznejsich aby pomohli, naberame rychlost a motor konecne nabehol. Dedina je inak strasne mala, o par minut sme v hoteli. Prechadzame ulicou, nie moc vabnou, za normalnych okolnosti by ma nenapadlo tam vobec hladat hotel. V LP pisu, ze je to jeden z tych drahsich. Typek nam uz ukazuje izbu, ktora nie je priamo b hoteli, ale v pristavanom komplexe. Celkom pekna, kupelka cisty luxus. 600 na hlavu? To je asi 3.50 eura. A ze nemame nikomu hovorit za aku cenu to mame. Na fotke miestna benzinka – diesel stoji 115 rupii a benzin 160. € = 170 rupii. Pri miestnych platoch vcelku drahe.

image

Hladame este nieco, kde by sme sa najedli, no nic okrem jednohubiek sme nenasli. Tak holt, dnes koncime v hotelovej restike. Dala som si vysnene chicken sweet’n’sour

image

K tomu pokus o kavu. Jedlo bolo fajn, trochu viac okorenene ale ok.
Este sme si kupili pivo v miestnom Bottle shope

image

V tejto dedine je dost vlhko. Dala som si prevetrat par triciek a skoncili mokre. Este ze som si nezmyslela umyvat hlavu, do rana by nevyschla ako v Nuwara Eliyia.

You might also like these post :