Rano sa nas panko v hoteli pyta co chceme na ranajky. V menucku mal nejaku mliecnu ryzu, tak Nataly vravi ze milk rice, sweet ok?

Ak je tu nieco sweet, tak je to echt presladene. Necakajte, ze ak je nieco robene na sladko na Slovensku, tak tu to bude rovnake. Respektive, ak ma panko v menu nejake “zapadniarske” jedlo, pokial to neni fakt nejaka seriozna restika na turistickom mieste, na 99% to bude grc. Cize radsej si objednajte nieco miestne, to aspon vedia robit.
Mliecnu ryzu teda doniesol asi o polhodinu. Bola pripalena a bez chuti. V tom mlieku to bolo mozno vyvarene. K tomu 3 male bananiky a nejake oprazene kusky ryby v kari, co vyzeralo ako slaninka. Mozno to je ich sposob mliecnej ryze. Pravdupovediac, necakala som ziadny zazrak, ale baby boli trochu sklamane.
So svalovicou od vcerajsieho vystupu, podotykam, ze nikdy som takuto svalovicu nemala, sa trepeme ako postihnuti kryplovia na autobus do Hattonu.

image

Na skoro poslednej zastavke sa pytam pokladnika, ci sme na vlakovej stanici. Tvrdi ze ano, ale evidentne mi nerozumie, iba mi chcel spravit radost. Vlak je este asi 500m, s nasimi kryplavymi nohami teda nic moc. Vlakom ideme do Nanu-Oya, kusok odtial je Nuwara Elyia, vsetkymi ospevovane mestecko v duchu Little England. V nadmorskej vyske skoro 2000 m nad morom poskytuje idealnu klimu podobnu tej v Anglicku. Briti tam zanechali kus svojej anglickej architektury.
Vlakom sme teda dorazili do Nanu Oya, uz nas odchytava jeden miestny otrava, ze nas odvezie za 100vku na hlavu do mesta a samozrejme rad nas aj ubytuje. Vravim, ze ziadne ubytko nechceme, ib transfer. Na stanici je pristavenych xy taxikov a tuktukov, ktore sa tam zhromazdia vzdy ku prichodu vlaku. S typkom sme dorazili do mesta, ale centrom iba prefrcime. Dovliekol nas do svojho ubytka, je to pekne, ale mierne drahe. Tak mu vravime, ze chceme nieco blizsie centra a ze nech nas vezme spat. Vlecie nas do dalsieho hotela. Uz ho mame pokrk, chceme sa ho zbavit. Vystupujeme teda. Ujo sa citi dotknuty, pokazili sme mu business. A my sme vystupili trochu odruky a tak slapeme cez mesto k dostihovej drahe, kde su dalsie hotely.
Nakoniec sme nezohnali o moc lacnejsie ako u neho, ale bol prilis nasilny, co nam liezlo na nervy. Hotel Single Tree, ktory bol aj v Lonely Planet, cenu sme zjednali na 3000 za izbu. Wifi zial nesla, 5krat sme sa boli pytat na recepcii, preco nejde a ci vobec pojde, stale tvrdili, ze pojde. Dnes som zo srandy pozerala booking.com a ta izba stala aj s ranajkami cez 5000.

image

Na to, ze je v meste kopa turistov, nebolo tam moc zapadniarskych restik. Jedna sa mierne priblizovala, okrem ryze mali aj sandvice, ale zapekat ich nezapekaju a hranoliek bolo asi 5.
Vecer kaprime klasicky na hoteli, kupelka ma spolocnu stenu s hotelovou kuchynou, takze pocujeme ako sa bavia typci v kuchyni, trieskaju taniermi a pod.

Ubytovanie: hotel Single Tree na mieste ho zjednate isto lacnejsie

You might also like these post :