Toto pocasie nas tu prestava bavit. Okrem toho, ze prsi, je zima a vlhko, neschnu nam tu veci, lepsie povedane to co je suche nasava vlhkost a je potom mokre/zatuchnute. Tak podme este na juh ku oceanu na poslednych par dni predtym nez sa presunieme do Indie.
Vstali sme pred 8mou, vlastne tak vyzera bezne vstavanie, niekedy sme hore aj pred 7mou.. Rano sme skocili kupit placky na ranajky, dzem sme mali este zo vcera. Na autobuske nam ujo vravi, ze bus do Wellawaya chodi kazdu hodinu, tam musime prestupit a ist dalej na juh. Uvidime kam sa dostaneme. 9.20 teda uz sedime v buse, po kratkej dobe niekde zastavujeme a cakame asi 10minut len tak. Cesta ide serpentinovou jednosmerkou na ake sme si uz zvykli, musime sa dostat z hor niekam do nizin. Za 2 hodiny sme dorazili Wellawaya, autobuska ako v hocijakom malom Slovenskom meste. Vsetci domaci tam nejako postavaju, kazdy jeden do rady je strasne otravny a okrem toho, ze nas zdravia sa kazdy pyta kam ideme. Problem tychto small talks je, ze vacsinou sa pytaju ti, ktori vas potom chcu niekam odviest alebo uz vymyslaju nejaky super business a chybali ste im zrovna vy. Takze clovek sa musi spravat obcas aj neslusne a proste ich ignorovat. Otazky typu kam ideme prichadzaju v zlom case – vacsinou sa poflakujeme po meste/dedine a tak tazko odpovedat. Alebo ak mierite prave na wc a niekto vas zacne spovedat kam idete, no ako keby ste mali stale nad sebou policajta. Podarilo sa nam nastupit na bus do Matare, co bolo nejakych dalsich 120km. Bus bol prepchaty uz ked sme don nastupili. Par miest bolo volnych, tak sme si sadli, aj ked skor nasilim, lebo ludia nemohli inak prejst ulickou. Bol to ten bus ktory ma 2 a 3 sedacky cez asi 25cm siroku ulicku. Na dvojke som sedela s dakym mensim chlapikom, nedalo sa ani trcat do ulicky, lebo tam bola kovova opierka na boku. No boli sme este radi, ze sedime. Hm, dalsie 3 hodiny v tejto polohe? Cool. Bus nesiel ani tak pomaly, ale kazdu chvilu je zastavka, rve sa dnu dalsich xy ludi, pomedzi to vystupuju, ku koncu bol bus naplneny asi na 130%. Ked niekto vystupoval s taskou na pleci, otrieskal hlavy tym, co sedeli pod nim. Ludia stojaci v ulicke su nacapeni smerom k ludom na sedadlach, takze castokrat mate pred hlavou niekoho brucho apd. Vzduchu bolo vnutri malo, kedze prsalo, okienka boli poztvarane, za to nejaka miestna hudba na plne pecky, tak som iba pospavala. No po asi 2.5 hod mi vcelku zacalo treba ist na wc. Tak ze ok, tu polhodinu nejak vydrzim. No po polhodine sme stale neboli v cieli. Prisediaci ujo vedla mna vystupuje a pusta ma sedet ku oknu. Tak zapinam gpsko, ze kedy uz do slaka budeme v tom Matare. GPSko ukazuje iba Tangallu, kukam, ze tymto stylom minimalne polhodinu. Ide to strasne pomaly a zacinam byt dost nervozna, uvazujem, ze vystupim a pridem dalsim busom do Matare. Po asi polhodine moje zufalstvo vyustilo v to, ze sa dviham zo sedadla, Miske nechavam 2000 rupii keby nieco, s tym, ze ruksak nechavam v buse, je vpredu pri vodicovi a dostat sa k nemu je scifi. Zvonim teda na znamenie, bus zastavuje a ja idem von. Pokladnik vystrkujuci sa z prednych dvier iba nechapavo kruti hlavou kam to idem. Nastastie zastal pri nejakom volnom pozemku s tropickymi rastlinami, takze mozem ‚v sukromi‘ vykonat svoju malu potrebu. Idem naspat, par metrov dalej stoji rovno bus, tak nastupujem. Dejavu. Baby tam sedia, a chlapik mi uvolnuje moje predosle miesto, aj ked mu vravim, ze kludne postojim. Po tom ako som vystupila sa pokladnik siel spytat Misky, kam som sla, ona diplomaticky, ze som potrebovala ist von, tak sa rozhodli ma pockat. Mile od nich. O 10 minut sme uz v Matare na autobuske, rozhodli sme sa podla bedekru, ze byvat pojdeme do Polheny, je tu rovno plaz aj viacere guest housy. Tuktuk stoji 3 stovky, je to asi 3km od mesta. Pyta sa, ci mame ubytko, ukazuje nejaku vizitku so Sabine guesthouse, je aj v Lonely Planet. Vravi, ze izba 1500. Tak fajn, ideme. Na mieste su mladi miestni chalani, ukazuje nam izbu a ze 2500. Hmm, tuktukar vravel, ze 1500. No, to je tak za single bedroom. Tak ja na to, ze co tak 2000. Ze ok. Moskytiera je iba nad dvojpostelou tak ich poprosime aby dodali sietku aj nad jednopostel.
Objedname si este nejake jedlo z menu plus dzus a veget sa moze zacat.
Pomaly je aj 6hodin, tma. Vecer konecne perieme veci, ktore nam zatuchli v horach. Tak ako sme kedysi v juznej amerike nasli raz za tyzden laundry, alebo nam opral hotel, tak to teraz musime robit manualne, lebo tu podobne sluzby nefunguju. Este ze existuju prostriedky ako Travel wash, wash&wild atd, oblecko v tom nechate chvilu plavat, funguje aj v studenej vode, a netreba to ani 5krat preplachovat, cuduj sa svete, funguje to.