Euforia z novej krajiny, novych ludi, novych jedal je davno prec. Na vacsinu veci som si hravo zvykla, tie negativne ma nevyviedli z rovnovahy a usmevne na ne spominam. No tusim som jedina, moje spolucestujuce zacinaju uz nadavat.
Zobraci, spicy jedlo, hluk, spina, smrad, otravni ludia.. To mi moj sedliacky rozum vravel, ze nadavat bude clovek skor na zaciatku, neskor si uz na to zvykne..ale tu to bolo skor opacne. Od pociatku vela veci tolerovali, teraz na to uz iba nadavaju, co nie je zrovna prijemne stale pocuvat, ak zazivate rovnake situacie, ale komentovat to nepotrebujete. Uz predtym som vravela, ze by sme mali cestovat nie tak uponahlane, lebo daleko tymto stylom nedojdeme..pozerali na mna ako na padavku..
Nas pocet sa zvysil, pribudla Miskina kamoska Lucia, ktora sa pripojila v Delhi. Takze sme 4 baby. Na ulici neprehliadnutelne. Na odvoz uz potrebujeme dva tuktuky, do jednej izby sa uz nezmestime a na ulici po nich vykrikujem, ze uz maju odbocit. 3x rovnaka otazka, ze kedy ide vlak/ako pojdeme. Hm, ok sice chcem mat neskor cestovku, no tento zajazd nebol dohodnuty a tak si to chcem uzit radsej v mensom pocte.
Po Indii sa este pohybuje kamarat JF, takze sa v Kolkate od bab na chvilu odpajam a idem s nim do Bangladesu a potom sa stretneme s babami bud este v Indii, alebo v Nepale.
