Orieškovú milku zajedám kyslým haribo želém. Na pozadí mi hrá nejaký marocký týpek, ktorého sme počuli vtedy v tom podniku v Chefchaoene. Môj notebook má desný zvuk. Ach ako mi chýba hlasná hudba, objednala som si aj repráky z amazonu, v pondelok hádam dorazia. Angličan dnes nechal 20 € tringelt.
Niektorí sú tu vcelku štedrí, pre niektorých si však iba chodiaca „handra“ a ešte sa majú potrebu aj ísť sťažovať. Ja byť ňou, držím hubu a krok. Hlavne teda skôr asi nos. Tie pampersky, čo nechala v koši som čuchala ešte celý deň, ako som otvárala čierne vreco…
A život ide ďalej… Viete, čo je úžasné na manuálnej práci? Keď sa vás niekto spýta, čo robíte, vy mu to vysvetlíte a každý, aj s nedokončenou ZŠ, to pochopí. Keď som robila v HPčku na supporte na nočných, moji rodičia nevedeli pochopiť, čo sa dá v noci robiť pri počítači. A keď sa niekto z rodiny pýtal, čo tá Jana vlastne robí, nevedeli sa chudáci ani nikomu pochváliť, nakoľko to nevedeli interpretovať.
Môj život sa tu skladá z útržkov. Ráno preklínam, že musím vstávať, na obed ma už bolí zadok od zhýbania sa. Minule ma v prievane tak seklo v krížoch, že som plakala. Neviem či od bolesti, alebo od zúfalstva, že toto nedopadne dobre a pôjdem domov a nenašetrím ten budget. Tak v pozícií stará 80ročná babka, som ďalej makala, čo iné mi ostávalo. Aha, vlastne, keby som bola taká herečka ako naša maďarská kolegyňa, tak sa doplazím s plačom na recepciu, že umieram a idem si vyložiť nohy na izbu. Večer zase preklínam, že musím ísť spať, keď mám chuť niečo písať, vymýšľať itineráre a iné zábavky.
Vaša konverzácia s kolegyňami sa výrazne obmedzí na vety typu: koľko máš odchodov? Mám na izbe psa, ktorý plzne, deti sa posrali, dogrcali, dedkovci smrdia, niekto mal nehodu a trebalo meniť aj plachtu, a tak ďalej stále to isté dokolečka. Alebo treba prirobiť prístelky, ale minuli sa nám periny. Hmm, čo včul? dáme im deky, veď sú to angláni, zima im určite nebude.
Je vôbec možné, že 4**** hotel nemá dostatok perín? a vlastne, stále tu niečo chýba a stále je s niečím banálnym problém. Ale to by bolo na ďalší blogpost. Ale fungujú, a už 30 rokov a zrejme im to ide keď expandujú a pristavali v lete ďalšie poschodie. A vlastne, prečo sa stále mylne domnievam, že keď niekto podniká, alebo keď firma zamestnáva tisícky ľudí, že všetko bude fachať ako má, že to funguje logicky, prakticky a nechýba tam „common sense“. V korporáciach je kopa birokracie, x stupňov manažmentu, zmena niečoho takmer nemožná. Asi len ťažko vyniknete a vymyslíte niečo prevratné. V malej firmičke by bolo možné všetko takmer okamžite, pod podmienkou, že váš šéf nie je „všadebol“ a všetko bude aj tak podľa neho. Jediná firma, kde veci fungovali tak nejak normálne a kde som pracovala, bola upratovacia firma v Sydney, ktorú mali dvaja gayovia – ozík a peruánec.
A tak si kladiem otázku, prečo som nezačala podnikať už dávno? Nikto nie je dokonalý, vždy je čo vylepšovať, ale treba začať teraz, kým vás niekto nepredbehne. Slovensko má kopec výhod, len sa treba pozorne zamyslieť. A podnikať na Slovensku bez miliónov a politickej angažovanosti – to je predsa len výzva. A tie ja mám tak rada 😉
