Po prilete do Kuala Lumpur bol moj ciel jasne dany. Vypadnut ASAP z tepla smerom k cajovym plantazam. Precitala som si, ze tam ludia utekaju z prehriatej Kualy, takze to ma dostatocne motivovalo. Autobusom je to zhruba 4hodiny, zalezi ci stojite niekde na obednej pauze alebo nie. Posledny usek su super serpentiny. Bus vas dovezie do mestecka Tanah Rata v nadmorskej vysky cca 1500m n/m. Tam su moznosti ubytovania, kopec restik, aj indickych za par drobnych. V hosteli vam ponuknu rozne tours, ci uz jungle trekking, tour po jahodovych, kaktusovych, kvetinovych alebo motylich farmach a samozrejme cajove plantaze s ochutnavkou caju.
Ja som na tom financne biedne, takze si vymyslam skor lowcost verziu. Tj autobus do vedlajsej dediny za 2MYR, potom hodinovy trek na najvyssi kopec v danej oblasti – Gunung Brinchang (2032m) – to znamena ten jungle trekking, ktory vas privedie na asfaltku a potom idete peso naspat, cez cajove plantaze a dalsie farmicky. Hmm, uz len zohnat sparing partaka. Na hostel prichadza Holandanka Nicol, je tam sama, zoznamuje sa so mnou ako prva. Tiez jej ponukaju tours, tak potom medzi recou nadhodim moj skvely selfguided tour za par ringitov. Je samozrejme za. Sakra, preco sa ja tym nezivim.
Takze ako som uz spominala, najprv trek dzunglou, ktory bol zaujimavy, stretli sme tam stredoskolakov z Thajska v cinanoch, vsetko sa im strasne smykalo, ledva vysli hore. Jungle trek je zaujimavy tym, ze vsade su konare nejaky popinavych stromov, cize mate pocit, ze skor splhate po stromoch, ako by ste chodili po zemi. Mach, vlhkost, oranzove blato. (uz sa tesim ked budem australcanom vysvetlovat blato na podrazke) Cestou dole sme mali cele cajove plantaze iba pre seba, miestni zberaci caju nam pozicali noznice aj backpack-kos, aby sme sa mohli pekne nafotit. Zelensiu farbu som nazivo nikdy nevidela. Perfektny zazitok. Viva Malajzia!