Cesta do Kathmandu [Nepal]

Dni tu bezia nonstop. Ked sa nedostanete do postele, vy ficite nonstop tiez. Rano 3.15 vystupujem z vlaku v Gorakhpure. Na Indii ma fascinuje to, ze aj o 3 ci 4tej v noci najdete na ulici otvoreny stanok s jedlom, ludi apd. A na staniciach to zije celu noc. Jednak tam prespava strasne vela bezdakov a jednak vlaky chodia stale, takze vzdy je niekto niekde, respektive vsetci vsade

Vyjdem zo stanice, a po par metroch ma uz odchytava chlapik, ze ci chcem ist do Nepalu. Ze ano, jasne. Shareovanym jeepom – 200 rupiek na hlavu. Ok moze byt, idem s nim ku autu. Tam medzitym krici dalsi, ze ma vezme za 150. Ok beriem, v aute su uz dvaja asi 20rocni nepalci, sadam si k nim. Chlapik este nalozi nejakych 5tich dozadu medzi kopu novin, az mam vycitky svedomia, ze ja si idem ako pan a s nikym sa netlacim.
Po asi hodine vystupuju nejaki ludia zo zadu, sofer medzitym stale zastavuje a roznasa uz spominane zviazane noviny. Celkom sranda je to, ze ako ideme po ceste v noci pri krajnici, vidim asi 4 nezavisle krciacich sa miestnych s kyblikom vody – isli na rannu toaletu k ceste o 4tej rano a my sme si na nich doslovne posvietili.
V jeepe je inak nadrano kosa, pootvarane okna..podarilo sa mi dat si aspon jedno tricko naviac, uz aj tak som nejaka chora, a ked som nevyspata, lahko na mna cosi sadne.
Cesta trvala asi 2,5hodiny, chlapik rozniesol vsetky noviny, posledne balicky uz len hadzal z auta 10m cez cestu, smiali sme sa na tom aj s nepalcami. Ludia zo zadu tiez vystupili. Takze na hranicu sme sli len traja + sofer, aj tak velmi lacno.
Na hranici v india departure vyplnam klasicky papier na odchod z indie, potom ma odchytava daky chlap zo zmenarne, tvrdi ze potrebujem nevyhnutne nepalske rupie atd.. Kaslem na neho a idem dalej rovno na nepalske imigracne, kde vyplnim ziadost, odovzdam fotku, platit za viza mozno v indickych rupiach, eurach aj dolaroch. viac o vizach tu. Beriem teda 15dnove, platim v rupiach.
Bola tam prave nejaka zenska z danskej cestovky, vravi ze je strajk, ze ine ako turisticke busy nepojdu a ze mam radsej ostat spat niekde za hranicami a mam si davat velky pozor. Ok mami..
Je rano nieco po 6tej, o par minut uz sedim v local buse. Dam si nejake ranajky, klasika chapatti s niecim. Bus stal 720NPR, vedla v zmenarni som vymenila 1000INR za nepalske rupie, kurz bol normalny ako v banke.
Bus sa pohol mozno o hodinu, aj to sme iba zastavovali na dalsich staniciach kym sa naplnil. Local busy su dost male. Na miestnych mensich ludi postacujuce, ale coraz castejsie je tam niekto nadrozmerny, ako napriklad zenska co skoncila vedla mna. Plus tam sedela este s asi 3 taskami, cely cas mi laktom buchala do rebier, no musela som vynalozit vela sil, aby som sa myslou preniesla niekam inam. Od hranic do Kathmandu to inak vyzera podobne ako v Indii. Obcas pekne, obcas bordel, ludia vyzeraju aj ako Indovia, ale uz su tam aj dalsie etnika.
Je obdobie sucha v podstate uz od novembra, takze vsade je strasne sucho, prasno. Ak si otvorite okno v buse, o chvilu mate hlavu a oci plne prachu. Ak mate zatvorene, umierate od nedostatku kysliku a tepla. Co si vyberiete?
Autobus zastavuje snad kazdych par metrov, ten co zbiera pasazierov ho chce snad naplnit na 200%.
Cesta je nekonecna a tetka vedla mna asi skusa moju trpezlivost.
Drzi ma uz len akasi zotrvacnost a dufam, ze o dakej 4tej som v Kathmandu. Miska mi posiela v sms nazov hotela a adresu kde su. Kamos, co bol v Nepale 3roky dozadu vravel, ze nemali roaming ani v Kathmandu. Asi odost polepsili. So signalom nemam najmensi problem. O nejakej pol 5tej sa konecne dotrepeme do KTM. Miestni mi povedali, ze taxik do Thamelu by nemal byt viac ako 150rupii. Takze neoblomne zjednavam. Dorazila som do hotela, no baby tam neboli, akurat niekde jedia. Na recepcii chlapik vie ku komu patrim, da mi kluce od ich izby. Otvaram izbu, uz vidim familiarne oblecenie, zrazu vyzera byt opat vsetko fajn. O nejaku hodku dosli, tesim sa, ze som ich dohonila..
Mozu nastat dohadovacky o dalsom planovani kto chce kam ist..
Ze oni tam vlastne trcia kvoli tomu, ze bol strajk a cinska ambasada bola 2 dni zavreta, maju otvorit v nedelu. Ze inak by uz sli do Pokhary a potom na ABC trek.
Povodne som myslela, ze v kathmandu si spravim dovolenku. Potrebovala som nejaky oddych, dat sa dokopy, stale som kaslala, mala som nieco s prieduskami. Skratka som sa necitila na daky 10dnovy trek. Lenze potom moje racio zhodnotilo, ze kedy budem mat lepsiu prilezitost tam ist. Chceli sme si s Miskou vybavit este cinska viza, aj ked, ich zmena planu a to – letet po nepale do BKK, potom spravit JV aziu a Lucia pojde domov zo Saigonu a Miska transibirskou domov, stale platil. Co ma netesilo, lebo to pre mna znamenalo lietat miestami hore dole, ale holt, ak nechcem cestovat sama, musim sa prisposobit.

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *