Cesta do Trincomalee [Sri Lanka]

Rano pokracuje v rovnakom duchu ako cela noc. Vidim, ze Miska sa uz o 5tej oblieka, tak ju nasledujem. Budik na 6.30 tentokrat nebol potrebny.

Zbalili sme veci a sli peso na vlakovu stanicu. Rano o 6.30 je sviezo, ziadne teplo, poloprazdne ulice, skvele. Trh sa zacina zaplnat. Do cesty sme si kupili este zopar jednohubiek so zeleninovou curry naplnou. Vo vlaku sme nasli nase miesta, ale tiez mi neni jasne na co nam daval miesta ked v celom minimalne 10 vagonovom vlaku je dokopy 30 ludi. Vlak strasne nadskakuje, kazdu chvilu mate pocit ze pripajaju a odpajaju vagony. Vyhybka funguje stylom zacuvania na inu kolaj. A na plafone su ventilatory, asi urcite z cias britskej ery, no kupodivu funguju.
image

Primorske mestecko kam smerujeme ma cca 50 tisic obyvatelov a vraj je off the beaten path. Vzhladom na to, ze su tu aj nejake hotely bookovatelne na webe, asi sem ten turisticky ruch uz dorazil. 260km vzdialenost z Colomba trva vlakom 8hodin. Asi vzdy lepsie ako sa parit v autobuse 6-7. Vo vlaku je aspon wecko, jedno bolo nase „western style“ zapadnute prachom a druhe squat, relativne ciste. Tretia trieda mala trochu horsie sedacky, ujo z vlaku sa nas pytal ci si nechceme priplatit za prvu (sedeli sme v druhej), sluboval nejaky super vyhlad z posledneho vagona. Listok v druhej triede nas stal 450 rupiek, takze nejakych 2,50e v prepocte. Z vlaku videt perfekne celu Sri Lanku – zeleny tropicky ostrov. Chatrce sa obcas striedaju s murovnymi domcekmi, a domaci ktori stoja pri trati sleduju vlak s deckami, kyvaju nam, tesia sa, no citime sa ako hviezdy pred Hiltonom.
Dorazili sme, uz nas prenasleduje tuktukar. Keby neboli taki vlezli, clovek by si ich viacej vazil. Ubytko sme si dopredu nebookli, na webe bolo bud vsetko plne, alebo drahe a tie lacne mali recenzie typu – vazne sem nechodte. Nakoniec berieme tuktuk, nechame sa viest niekam do centra, hladat volake ubytko. Tuktukar bol funny man, celu cestu rozpraval, miesto toho aby pozeral pred seba, pozeral na nas..nastastie sme nikoho nezrazili. Vedel povedat aj dobrej den, na zdravie, hned sa chytil, ked sme na otazku odkial sme povedali czechoslovakia. Poradil aj nejake budget ubytko, ze nas tam zvezie. Tak sme ostali rovno v prvom „french garden“ na plazi. Taky hippie style, 1800 rupiek za izbu pre 3. Boli tam sice iba 2 postele ale ze tretiu donesie. Zo stropu visela moskitiera, tak po predoslej noci si vravime, ze viac nepotrebuje a nechcelo sa nam trepat uz dalej.
Tak sme sa ubytovali a sli sa najest len tu kusok. Nikto tu uz nic nevaril, tak sme skoncili u palacinkara. Whopper, miesta vec z palacinkoveho cesta v tvare misky, a dovnutra hodia kokosove mlieko ci kasu za 15 rupiek ( asi 10 eurocentov), k tomu sme si dali este banany (predavaju v trsoch a banan je dlhy asi 10 cm – taka jednohubka), aby sme neumreli od hladu.
Vecer je tu nejaka „party“. Reggae muzika, miestne pivo, chillout. Party sa konci asi o 9 tej, zacina sa burka. Sedime este pod strechou dopijame piva a neskor to balime
Holt, 3 postele sa pod moskytieru zmestia iba velmi tazko. Navyse ma asi 10 dierok, plus dalsie platance od predoslych noclaznikov. Burka graduje, vlny su ako besne, rozmyslam ci nepride aj to tsunami, ktore tu bolo v roku 2004 a pochovalo cca 35 tisic ludi. Vypadla aj elektrina, takze stropny ventilator konci a my sa parime pod deravou moskytierou aj s komarmi. Budeme to musiet nejak vytuningovat, aby sme sa dalsi den konecne vyspali.
image

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *