6 milionove mesto nie je nicim nejak extra zaujimave. Turistov by ste tu spocitali mozno na dvoch rukach. O to prijemnejsie tam bolo. Skoro nikto nas neotravoval, v stankoch s oblecenim netrebalo zjednavat, ceny boli uz dostatocne nizke. Bol to taky odrazovy mostik do Indie. Jedlo v miestnych vyvarovnach bolo perfektne a po 3 tyzdnoch som mala konecne kavu – taku dobru ani doma nemam.

Cas sme zabili vybavovanim napriklad posty – chcela som teda poslat balicek so suvenirom, ale na poste ma kazdy posielal do ineho okienka, vsade cakate, nikomu nerozumiete, lebo pokial hovoria nejakym “medzinarodnym” jazykom, je to ta ich anglicka komolenina hinglish. Nakoniec mi pomohol nejaky pan, ktory videl, aka som zufala a ako sa rozculujem.
Dalej som si chcela kupit kozmeticku tasku, jelikoz ta moja sa rozpadla. Tak mi vsetci ponukali tasky typu kufor, pripadne kabelky 1x1centimeter. Skratka ako kometicka taska sa im hodila barsaka blbost, ktoru mali na predaj.
Dalsia vec, s ktorou sme sa sli potykat je kupa listkov na stanici. Listky sa daju bookovat online cez cleartrip.com. Potrebovali sme sa niekam posunut, do Bangalore alebo v krajnom pripade aj inde. Akurat ze bolo vsetko vypredane. Maju rozne kvoty, vraj niekedy aj pre cudzincov, no hlavne, na stanici funguje predaj cez Tatkal – co su vyhradene miesta, ktore sa daju kupit max den pred odchodom. To bol akurat v ten den. Mali sme stastie, mal posledne 2 listky a jeden bol uz na cakacej listine, ale ubezpecil nas, ze na 100% ho mat budeme. Mal tam este nejake sialene casy, ze by sme do Bangalore dosli neskoo v noci, tomu sme sa chceli vyhnut. Tak nakoniec vlak o 15 nieco s prichodom pred 22hou. Listky v statuse waiting menia poradie, akonahle niekto svoju rezervacku s potvrdenym listkom zrusi. Cize niekedy sa do vlaku dostanete napriek tomu, ze online uz nic volne nebolo. A zalezi..napr predvcerom sme si kupili listky, a cakalo uz 65 ludi pred nami, ale teta povedala, ze je to pooled quota, co netusim co znamena, ale ze to urcite nevyjde, ze mame dojst na stanicu rano, kupit listky cez Tatkal a tamto zrusit. Poplatok za zrusenie je dakych 20 rupii.
Vyhoda systemu je, ze ak si kupite listky online, dojde vam konfirmacny mail, ktory ukazete sprievodcovi. Nepotrebujete ho v tlacenej forme. Skratka vymakane!
Co sa tyka vlakov – aj ked cestujete 12 hodin ci viac. Od hladu neumriete. Pobehuju tam stale zamestnanci s jedlom, ako v lietadle. Ranajkove – dosa, desiatove – sisky s omackami, obedove- ryza biryani, poobede zeleninove kotlety – nieco na styl fasirky bez masa s paradajkovou omackou. Lepsie sa najem vo vlaku ako na ulici.  A este samozrejme kava chai. – obe vynikajuce.
Na margo cestovania vo vlakoch, kde ste na jednej kope s miestnymi treba spomenut, ze ako 3 babam sa nam velmi lahko ludia prihovaraju. Klasicke otazky odkial sme, na ako dlho sme prisli a potom uz len radia, co by sme si v danom meste mali pozret. A ze sme odvazne, ked takto konzumujeme miestnu stravu a ze si mame davat pozor. Ujo, ktory cestoval sluzobne ako inzinier po celej Indii vravel, ze juh krajiny je este fajn, ale sever je spinavy, ludia arogantni, zvachaju cervenu rastlinu a pluju pod seba. A takisto vo vlaku – doposial to funguje tak, ze clovek s miestenkou ma prednost pred tym co nema rezervaciu. Ale vraj na severe kto prvy pride, ten prvy berie. Toz som zvedava, ak bude sediet niekto na mojom mieste, prisadnem ho, snad si to rozmysli.

You might also like these post :

Share this post, let the world know:
Posted in Blog, India | Tagged