Rano sme sa s Miskou vychystali na cinsku ambasadu. Cestou k nej som sa dozvedela, ze v ich plane je letet do BKK, odtial na juh a potom zase preletiet niekam do Kambodze, trochu ma to vyviedlo z rovnovahy, uz som sa zmierila s tym, ze moju trasu budem musiet pomenit, ale narvat tam dalsi protichodny let, no nebola som tym nadsena.

Takze opat dilemy, ci idem niekam s nimi po nepale, na 10dnovy trek som si pripadala stale dost znicena. Stale som koketovala s myslienkou ist s JF cez pakistansky karakoram do Ciny a potom sama pokracovat povodnou trasou. Na karakoram highway som sa tesila, ale po bangladesi s JF bolo viacmenej jasne, ze do pakistanu spolu uz nepojdeme a ze prehovarat ma rozhodne nebude. Pakistanske viza v pase mam ako spomienku a ponaucenie, ze nemam investovat energiu ani peniaze do niecoho, co nie som schopna absolvovat aj sama. A do pakistanu som rozhodne sama zenska nebola ochotna ist.
Tak ze ok, vybavime cinske viza, ktore budem mat a potom sa ten itinerar nejako utrase.
Ambasadu teda otvorili v nedelu, doniesli sme vyplnenu ziadost, aj suplementary form, ak ziadate z inej ako domacej ambasady, fotku, rezervacku spiatocnej letenky BKK-KMG a PEK-VIE, zdravotne poistenie.
Chlapik na prijme sa spytal, ci mame zabookovane nejake hotely, ze nie..
Problem ale nastal, lebo si tam chcel nechat pas s nepalskymi vizami. My sme pocitali s tym, ze pas s nepalskymi si bereme so sebou, lebo ich budeme muset predlzovat a druhy pas mu tam nechame a ideme na trek. Chlapik ale trval na tom, ze pas potrebuje a nestacila mu ani kopia. Hm, toz pruser, smola alebo osud?
Miska nasrata odchadza, ze kasle celu Cinu a zariadi sa inak. Ja si este vravim, ze ak sa stihnem vratit skor do Kathmandu, tak viza vybavim aj po treku..
Neva, vratili sme sa na hotel, po obede baby sli na monkey temple. Ja, kedze som potrebovala trochu oddychu a absolutne som nemala chut na ziadny sightseeing, plus potrebovala som dokupit nejake oblecko na trek, ostala som na hoteli, poskypovala som s lianou a vyrazila som do shopov.
Outdoorovy raj, no co vam poviem. Tak som kupila bundu, gate, hiking pole, rukavice, nejake termopradlo, vsetko krasne pozjednavane. Na zaciatku mate pocit, ze si z tolkeho kvanta veci farieb, materialov nevyberiete, ale defacto maju vsade velmi podobny vyber. Boty sa mi ale nepodarilo zohnat ziadne, vsetky boli strasne nepohodlne. Tak ze kaslem na to, prezijem to v bezeckych merrelloch. A ak bude hore prsat, snezit, tak dam sacky. Baby mali tiez iba nizke tenisky, akurat nie take vzdusne ako tie moje, ktore pri aj mensej mlake zboku pretiekli vodou.
Vecer sme sa pobalili, nepotrebne veci nechame na hoteli v Kathmandu a na trek berieme nutne minimum, kto to bude vlacit..
Baby si este bookli vlak z varanasi do kolkaty, lebo miesta sa minali a aj letenky z Kolkaty do BKK. Ja som este netusila co, tak som si bookla aj vlaky z gorakpuru, ze ostanem par dni po treku v KTM, vsak som tu nic nevidela, vybavim tie viza a uvidim. A bookla som pre istotu aj vlak s babami z varanasi, ze vsetko sa rozhodne po treku. Vlaky sa daju rusit, sice je tam nejaky charge za cancellation, ale iba par centov..

Kathmandu – uz citim, ze som inde ako v Indii. Zo zaciatku mi to az take rozdielne neprislo, ale neskor to vnimate. Chybaju tam taki vychcalkovia, ktori sa na vas zavesia, idu s vami 10minut po ulici, tvrdia ze si chcu iba pokecat, ze to maju po ceste a toho isteho stretnete aj viac razy za den. Aj klima je prijemnejsia. Kathmandu je v nejakej nadmorskej 1400m a je to citit. Noci su chladne.

You might also like these post :

Share this post, let the world know:
Posted in Blog, Nepál | Tagged