Odchod z Nepálu

Na busove listky z Kathmandu na indicku hranicu Sunauli som sa pytala este 2 dni dozadu na nasom hoteli. Vravel, ze jasne, nie je problem, ma greenline busy za 800, alebo minibusy za 1000. Ze fajn, velky bus za 800 je okey. Ked sme si vecer pred odchodom sli po listky, vravel ze su uz iba minibusy. A ze odchod? Kedy chceme.. o 7, 8, 9, 10.. Vlak z Gorakpuru mal ist o 23tej, jeep z hranice do Gorakpuru, pocitaj 2 hodiny. Lucia vravi, ze nam staci aj o 10tej. Ja ze no radsej o 9tej. Chlapik na hoteli povedal, ze rano o 8mej budu listky na recepcii. Tak rano sme sli zohnat este nieco na jedenie, lucime sa s Nataly a taxik nas caka pred hotelom asi 8.30. Doviezol nas pred nejaku cestovku, ze mame cakat do 9tej. Prsi, vonku je prijemny chlad. Taxikar chcel 200 rupii, ale uz mi tieto ich ceny s prirazkou zacinaju liezt na nervy. Mame posledne nepalske rupie, takze smola chlapec, tu mas 150 a viac nemame. Cakame. Dosla nejaka modra rozhegana dodavka, iba dufam, ze tym nepojdem 10hodin. To sme mohli ist za 700 local busom. Asi 9.30 nastupujeme do dodavky, vraj je to iba transfer k slubovanemu minibusu. Dodavkou sa vezeme asi hodinu po Kathmandu, zbierame este nejakych pasazierov, ktori sa tam uz ani nezmestia a ideme niekam na predmestie. Tam teda prestupujeme do minibusu pre asi 12 ludi. Je asi 10.30, pohyname sa. Spravili sme asi par metrov a opat stojime. Miska pixuje jak chora vrana.. To este netusila, ze nas caka zapcha z Kathmandu a najblizsie 2 hodiny sa budeme posuvat po metroch. Hm, tak mozno o 2 dni dorazime aj do Varanasi.. Cesta pomaly ubieha, na motoreste si davame nejake nudle so zeleninou za posledne rupie. Kus pred hranicou zastavujeme spolu s dalsim minibusom, ludia od nas presadaju k nim a ludia od nas zas k nam. 3 odisli, asi 6ti dosli. Kolko ludi je vnutri? Vela:) jeden sedi na bambusovej taburetke medzi sedadlami, dalsi 5 ti na 4sedacke, a aj v predu k vodicovi a dalsim dvom ludom pribudol dalsi, zenska sedi na rucnej. K nam nedali nikoho, sedime tri a jeden ind. O chvilu sme na hranici, je nieco pred 8mou vecer. Nepalci nam daju departure nalepku, Indovia zase capnu peciatku arrival. Zhaname jeep. Nie je ich tam moc vela, jeden nas chce zobrat autom za 1800, co pozeram, ci je pass. A aj tak by sme museli cakat na dalsich 3 ludi, lebo chcel nasukat dopredu k vodicovi 2, a dozadu 4. Podotykam, ze to nebol ziadny mercedes, obycajne osobne auto. Jeep stoji bezne 150 na osobu. Ak sa nazbiera dost ludi, alebo ak sofer rozvaza noviny a staci aj mensi pocet. Problem je, ze je tam malo turistov a tak sa budeme musiet na dalsich ludi poskladat. Dohadujeme sa teda na sume 250 na hlavu a ze ci mozeme vyrazit hned ked mu dam 750 za 3 hlavy. Jasne, 250. Ale ked mu vravim, ze 750 za 3, resp za cele auto, tak to uz sa mu nepaci. Ze za cely jeep 1500. No si sa zblaznil.. Nakoniec ze ok za 750. Tak sadame do auta a cakame na odjazd. O 3 minuty tam vykrikuje, ze si mame presadnut do druheho jeepu. Zrazu je tam kopa indov, ktori chcu ist do Gorakpuru. Akurat ze oni idu za 150 a my za 250.  Kedze jeep uz dostatocne naplnil, tento pan podnikatel, ktory ma mozno 17rokov a dohaduje ludi, musi visiet zo strechy. Po hodine ideme tankovat, tak odomna pyta peniaze, dam mu 1000rupiek. Miesto toho aby mi vratil vydavok, si potom prisada ku nam. Pozeram na neho, chlapce, ak tu chces sediet a ja sa tu mam tlacit, tak mi vrat 550 rupii vydavok, pojdeme 150 na hlavu. Tvari sa, ze nechape a ignoruje. Mlady zmrd, co si o sebe myslis. Zacali sme sa tam dotahovat, sofer zastavil, ze co sa deje, aj ludia vzadu vravia, ze platia 150. Kedze chlapec nechcel prist o nasich 300 rupii naviac, vystupil a opat isiel obeseny zo strechy. Do Gorakpuru sme dorazili cca 22.30. Vlak ma ist za pol hodinu, dosiel na mna strasny utlm. Gorakpur je znamy tym, ze je tam strasne vela nenasytnych komarov. Uz sa na nas vrhaju. Na nastupisti sa chvilu ponevierame, vlak ktory tam stoji, ide niekam inam, ten nas bude mat teda meskanie.

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

2 odpovede na „Odchod z Nepálu“

  1. taxikar chcel 200 rupii, uz vam ceny s prirazkou liezli na nervy? uplnou nahodou som sem zabludila, ale som sokovana tou slovenskou inteligenciou a zdvorilostou v zahranici.. preboha ziveho, cestujete niekam, ale budete sa handrkovat o 30 centov.. si uvedomujete zivotnu uroven na slovensku v porovnani s indiou ??? alebo ste v rozmedzi 10 rokov precestovali az 5 krajin a budete sa hrat na miestnych 😀 😀 😀 D… ja vynimocne pisem niekde nieco negativne, ale k tomuto som sa musela vyjadrit, prosim vas, cestujte radsej bicyklom po slovensku a nerobte nam slovakom hanbu vo svete

    1. Mila Katarina, dakujem za komentar. V tomto pripade vobec nejde ani tak o ceny ako o princip umeleho navysovania cien pre turistov. Ak im vsetko budeme platit s tym, ze vsak aj tak je to lacne, tak o par rokov budu mat turisti ceny 10 nasobne a uroven sa zvysi maximalne miestnym podnikatelom a nie beznemu ludu. tot moj nazor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *