Backpackeri.sk

Zobudime sa do uprsaneho dna, aspon uz neni 30st, ale iba 20. pomaly sa balim a odkraglujem na bus. Miesto letiskoveho busu si vyberam MHD za par centov, ktora ale ide nieco cez 2 hodiny. Cely cas sedim na zadku jak 5 penazi, dazd a nedostatok vzduchu ma uspava. Snazim sa nezaspat, aby ma nahodou neokradli. Nakoniec sa este modlim, aby som to stihla, tak pomaly to ide. Hentych dvoch som nechala v buenos aires, mieria do Montevidea a dalej.

Pokračovať v čítaní: z Buenos Aires do Bratislavy

Ranajky sme zial prespali. Na recepcii sa objavi stvorica slovakov, s ktorymi sa davame do reci a dohodneme sa, ze vecer spolu budeme pit. Den pokracuje v style flakania sa po meste, pamiatky, McDonalds, Burger King, suveniry apd. Hladam argentinsky hrncek na pitie caju, ale nakoniec sa mi bud nepacia, alebo je tam iny zadrhel. Vonku je 100stupnov. Vecer klebetime so skupinkou slovakov, ale po predoslej noci moj zaludok odmieta pit alkohol. Poprajeme si vela stastia a o 2hej ideme spat.

Pokračovať v čítaní: Buenos Aires deň 2 [Argentina]

Opat najsamfasa ranajky, zavolame taxika, rozlucime sa so symposom a zase smer letisko. Vsetky lietadla boli doteraz vpohode, toto zo spolocnosti Aerolinias argentinas bolo polorozpadnute. Prileteli sme do Buenos Aires, na vnutrostatne letisko. Teplota asi 30st, po snehu celkom teplotny rozdiel. Nastupujeme na mhdcku. Zistili sme, ze je treba mat drobne, hodili sme vsetko co sme mali, no nestaci to. Potom nejakym zazrakom rudy vytahuje z vacku jedno peso. Sme zachraneni.

Pokračovať v čítaní: Buenos Aires [Argentina]

Po najsamfasa ranajkach sme zistovali moznosti. Ist lanovkou na kopec a vidiet mesto z hora, ist lodou pozerat na tucniaky, ist krpatou lodou, ktora kotvi priamo v kolonii a byt od tucniakov na par metrov, alebo si pozicat auto a odpadla by nutnost taxikov, resp busov. Zistili sme vsak, ze nikto pri sebe nemal vodicak..Takze sme si bookli lod k tucniakom na poobede a doobedu sme sa vybrali na ten kopec s lanovkou.

Pokračovať v čítaní: Ushuaia [Argentina]

Zobudzam sa so serioznym bolehlavom, fuj tolko vina uz nechcem vidiet. Musime sa zbalit, objednat taxik a hor sa este juznejsie, do Ushuaie, Ohnova zem. Opita hlava nejak zle pozrela itinerar, a miesto meskania sme na letisku boli o hodinu skor a nemali sme co robit. Mestecko krpate, ale letisko mali lepsie ako my v bratislave. O chvilku pristavame v Ushuai, runway konci rovno v mori.

Pokračovať v čítaní: Ohňová zem – Ushuaia [Argentina]

Rano skoro vstavame, vonku snezi, tusim sme mali este pekne pocasie, ked si to tak clovek vezme. Bus do El Calafate vyraza o 7.30. Cestou spim dalej. Zobudim sa na argentinskych hraniciach, kde absolvujeme posledny proces odovzdavania ustrizku, peciatkovania, a vyfasovania dalsieho ustrizku. V calafate svieti slnko, je teplo. Peso ideme na kopec do hostela, vietor rozfukava piesok kade tade, mam to uz aj v hlave.

Pokračovať v čítaní: Ohňová zem – El Calafate [Argentina]