Po najsamfasa ranajkach sme zistovali moznosti. Ist lanovkou na kopec a vidiet mesto z hora, ist lodou pozerat na tucniaky, ist krpatou lodou, ktora kotvi priamo v kolonii a byt od tucniakov na par metrov, alebo si pozicat auto a odpadla by nutnost taxikov, resp busov. Zistili sme vsak, ze nikto pri sebe nemal vodicak..Takze sme si bookli lod k tucniakom na poobede a doobedu sme sa vybrali na ten kopec s lanovkou.
Lanovka mala akurat reviziu, takze miesto vezenia sa, sme chvilku slapali az na vrch, boli tam dvaja freerideri, ktori si to davali na zvysnom snehu. Pofotili sme, potom sme sa dotrepali naspat na hostel, a poobede do pristavu na bus k tucniakom. Cesta bola strkata a pomaly bez znaciek, no keby sme si pozicali to auto, moc daleko by sme veru netrafili. Bus nas vyprdol niekde pri vode kde sme nasadli na motorovy cln. Kapitan bol cely obleceny v tom profi skafandri od helly hansen. A ked videl beu, ze nema ani bundu, zlutoval sa nad nou. Bolo to celkom vtipne. Lebo Bea najvacsi zmrzlinar, a bola tam jedina bez bundy:) Takze kolonia tucniakov, dostali sme aj vyklad. Skoda ale ze to boli tie male tucniaky, a nie tie velke antarkticke. Podvecer nas odviezli naspat do mesta, spravili sme este nakup v markete a naspat domov. Do neskorych hodin sme tam este piekli pizzu, potom s plnym brucho spat.
CO SME VIDELI:
Lyziarske stredisko, vyhlad na pristav, tucniaky
DOPRAVA:
na kopec ideme taxikom 20 pesos, odtial peso hore. Vylet za tucniakmi 250 pesos v cene je minibus, potom lod ktora ide priamo na ostrov.
POTRAVA:
Na veceru si pecieme pizzu, dojedame spageti zo vcera.
UBYTKO:
Ubytko opat v hosteli La Posta
