Rano opustame mierne luxusny hostel pri Kandy v Peradeniya, domaca nam objednala tuktuka na vlakovu stanicu. Prvy krat sa vezeme terennym tuktukom, ktory ma aj seriozny kufor na batozinu, takze sa netlacime s ruksakmi na sedadlach.

Tuktuk nas vyhodil na vlakovej, kupujeme vlak do Hattonu za 110 rupii na osobu. Vlak ma chvilu meskanie, o chvilu dorazi a v nom horda turistov. Zacinam chapat domacich, ktori si fotia turistov ako zive safari, miestami mam chut fotit vsetkych tych english native speakerov, pripadne korejcov tiez. Na stanici kupujeme este ranajky, nase jednohubky – roti – zemiakove kari v listkovom ceste, dokonca maju aj klasicke palacinky na sladko s kokosom a medom, mufin a v liste zabalene nieco sladke – chutovo sa to celkom da
image

image

O chvilu uz sedime vo vlaku, obsadzujeme druhu triedu s napisom Reserved, aj ked netusime aku triedu sme si zakupili a na stikacom listku nic neni. Vozne su tentokrat nove, wecka ciste, lepsie ako na Slovensku. Cesta vlakom je nadherna, okrem pralesov mame vyhlad uz aj na okolite kopce, nadmorska vyska stale stupa, vzduch sa citelne ochladzuje, uz to nie je vykurena pec.
image

O 2,5 hodky sme v Hattone, kde presadame na bus do Dalhousie. Bus stoji uz pred stanicou, pocet narvanych ludi vnutri davno prevysuje kapacitu, aby toho nebolo malo, vnutri v ulicke ide spievajuci slepec a pyta peniaze.
Nakoniec koncim na mini dvojsedacke aj s ruksakom a prisediacim chalanom. Busom z Hattonu do Dalhousie to ma byt iba par dedin, ale cesta je jednosmerna pomedzi cajove plantaze, natriasa to pekne 2 hodiny. Wc odporucam navstivit pred nastupenim do busu.

Na predposlednej busovej zastavke uz nastupuje nejaky dohadzovac ubytka a rozdava vizitky. Nakoniec sa aj ideme s nim pozret na asi 3 ubytka, no za danu cenu nic moc, zatuchnute, postele vhodne skor pre male deti. Z hotela odchadzame a chlapik bezi za nami, ze da lacnejsie. Po ceste najdeme nejaky iny hotel, samozrejme chlapik nam robi doprovod a prenasleduje nas. Tvrdi, ze tento hotel este neni dokonceny a je zavrety. Zvnutra ale vylieza ‘prevadzkar’ a vravi ze ma volne. Ukaze nam par izieb, vyzeraju ok, v jednej je este robotnik a maluje kupelku. Zevraj o chvilu konci a izbu mozeme mat za 1000 na noc. Fajn, berieme. Ale ze nemame nikomu hovorit za ako lacno nam to dal.

Poobede sa este ideme najest, na hlavnom namesti je kopa obchodov s jedlom, keksami a oblecenim –  vsetkym, co by ste mohli potrebovat pri vystupe na Adam’s peak (Sri Pada). Neskor zacina poprchat, stupnuje sa to do dazda, hromov bleskov a serioznej burky. Nevyzera to moc dobre. Slapat v dazdi nejake 3 hodiny bez dakej nepremokavej vybavy – asi by som do toho nesla. Tak ideme spat o nejakej 9-10tej vecer, ze uvidime. Pravdupovediac, aj predpovede na noc boli iba hromy blesky, takze som bola v tom, ze ak tak, tak vyslapeme cez den.

Ubytovanie: hotel Blue Sky v Delhouse

You might also like these post :