Cestovanie je ako skola zivota, co sa v mladi naucis, v starobe ako by si nasiel. No niekedy mame z cestovania uzitok az po dlhych rokoch, ked vytahujeme historky z rukavu, alebo ked spominame s kamaratmi na stare dobre casy, ked sme nieco spolu zazili.

Cestovanie (nie klasicke dovolenkarcenie) je velmi zaujimave obohacovanie zivota, hlavne sposobmi akymi nas obohacuje.

Uz v prvej faze, ked sa clovek rozhodne, ze niekam ide, tento prvotny akt sposobuje radost, nadsenie, mame sa kam a preco tesit.

Dalsia faza – planovanie. Nie kazdy je planovac a nie vsetko sa da planovat do podrobna. No uz samotne zistovanie informacii je vlastne vzdelavanie sa, ja osobne zboznujem tuto fazu. Neplanujem az tak do hlbky, skor si iba robim prehlad o tom, ake su moznosti a rozhodujem sa uz na mieste. Tento research mi sposobuje radost a byt tak za to platena, robim to aj zadarmo;)

Potom je tu faza balenia, ktora niekomu moze sposobovat stres, lebo nevie, co si ma zobrat, no po x roznych typoch baleni sa budete vediet zbalit o polnoci aj na mars. V tom je ta krasa, ze vyuzivate nadobudnute skusenosti.

Odlet, odchod, zaciatok vyletu, uz ste v tom..zazivate neopakovatelne momenty, obcas aj stres, no uzivate si to. Zaujimavi ludia, nevsedne miesta, ale niekedy aj davy turistov, ktori vedia otravit.

A na konci, ako to uz byva – odchod domov. Vlastne taky normalny cyklus cestovania, nic nad cim by sa dalo vzrusovat..
No postupom casu to prichadza..vynaraju sa spomienky..nie takeho typu, ze bola som tam a tam a videla som to a to, to su iba staticke momenty.
Su to vsak cele pribehy, ktore tomu, co tam nebol s vami, nic nehovoria. Ako ked sme zjednavali auto v Maroku, ja a traja chalani a oni to nechali na mna..ze ved veduca zajazdu. No sedeli sme v tom office asi hodinu, uz som bola na odchode od zufalstva, nakoniec nam to auto nanutil, musel na tom statne prerobit. Alebo aku sme mali svalovicu po vystupe na Adam’s peak..to nebolo o tom vystupe, ani o vychode slnka, ale o spoznani tradicie miestnych ludi. Mat v tom case aspon nejaku kondicku, tak nemam na co spominat..takto sa vzdy s babami smejeme uz len pri spomienke na to. A takto by sa dalo menovat.

Dakujem za kazdy extremny okamzik, ktory v tom case mozno bol negativny, resp slzy cez smiech, ale teraz sa mam na com smiat dvojnasobne.

Dalsia vec su poznatky, ktore nasavate pocas cesty automaticky a ktore nema sancu vediet ten, kto v tej krajine nebol, resp trcal iba v nejakom rezorte. Mozete 1000x citat, no staci raz zazit. Kontakt s miestnymi, verejna doprava, miestne stravovacie zariadenia, pripadne praca v danej krajine, smrad, vona, hluk, ticho, to vsetko vo vas zanechava poznatky.

Cestuj s otvorenou myslou, bez predsudkov a na oplatku dostanes velmi vela.
Ako priklad teraz som v Sydney, bola som tu 5 rokov dozadu, robila som upratovacku, nic prevratne, no upratovali sme byty v roznych stvrtiach, cize som videla vela aj pocas prace, plus nieco z okolia vo volnom case, ale nikdy som nebola plazovy typ, cize som sa tu do toho nezamilovala. Boli sme dokonca snowboardovat v tych ich Alpach. No po pol roku som sa celkom tesila domov. Toho casu to bol moj prvy vyjazd do dialav.
A teraz, ked som mala moznost sa tu zastavit, som to s radostou urobila. Prisla som si iba zaspominat..nostalgia je velmi silna vec. Bol to zvlastny pocit, prechadzat sa opat po tych istych uliciach, kade ste denne chodili a mali prilezitost nazriet do domacnosti ludi, tie iste cisla autobusov, ktorymi ste sli domov.. Ladova kava, cinske dollar shopy, westfield a kathmandu obchod oproti, surf outlet v alexandrii, kde som nakupovala handry, zapad slnka cestou z Manly, anzac parade a Bundaberg rum red edition, na ktory si uz robim chutky:) spomienky su skvele, no zazivam cudne emocie, ked pridem na to iste miesto po dlhom case..
image

You might also like these post :