Rano pekne zbalime veci a hor sa po auto. Cesta k pozicovni je dlha, tak ze stopnime si nejaky taxik. No ked sme boli uz traja vnutri, styria so soferom, taxikar vrieska, ze sme plni a toho posledneho uz nevezme. Tak Mato ostal stat na ulici a nebolo mu vsetko jedno. No nam bolo celkom do smiechu, kricim na neho nech si zoberie dalsi taxik. Ani neviem preco, nakoniec sme z neho vystupili, ze kaslat na to, ideme peso. Smer pozicovna, ale hladama nejaky neoficialny bottle shop kde predavaju aj alkohol.

Obchod sme nakoniec nasli, ale skor iba zazrakom. Vnutri je 50stupnov, iba same ‘napoje’. Alko aj nealko. Pivo vobec nie je lacne. Tak uz som sa naucila zjednavat, pytam sa ze ked vezmeme cely 24-pack, aku da zlavu. Zlava nic moc, asi to tu moc nepojde, predavac vyzera seriozne, jedna plechovka vychadza na 18MAD. Berieme cely pack, ktory nam balia do krabice a potom do ciernej igelitky, ako keby tam bolo 5kil kokainu. Prisli sme do pozicovne, uz nas caka Moad aj s vyblyskanym ale strasne otlcenym Fordom. Mato neoblomne od neho pyta 13dirhamov, ktore nam dlzi. Samozrejme sa z toho chcel vyvliect, ale dali sme mu najavo, ze mu neodpustime ani cent. Klima mierne funguje na najvyssom stupni. Fajn moze sa ist.

Smer Atlas, serpentinky. ideme cez berberske dediny, davame klasicky obed – tajin a matovy caj s kilom cukru. Ja si pytam colu, po tom nadhadzovani serpentinami mi nie je moc dobre. Hm, to zase preto, ze som sedela vzadu. Typek hovori Cesky ci Polsky, asi je vcelku inteligentny:0 Andrejovi nakoniec preda nejake naramky, samozrejme za vyhodnu cenu, je dost neskoro, vraciame sa smerom na sever a uvidime kam az dojdeme a kde budeme nocovat.

Dorazili sme do mestecka Beni Mellal, ktore nie je ani v Lonely Planet a pritom je dost velke. Nuz, nic turisticke tu nie je. Maju tu zopar hotelov, ktore rovno aj obehame, pozreme si ako to vyzera a chalanom sa pozdaval najviac hotel Garnatta s ruzovymi ci oranzovymi stenami v izbach (2-postelova izba za 190MAD), ale co bolo pre nich hlavne, dole je bar kde capuju pivo (15MAD), su tam sami domaci moslimovia, podaktori su uz pod obraz bozi, no vesele. Miestnost nema okna, aby z ulice nebolo vidiet, ze tam piju, je tam strasne nafajcene, co ma teda presvedcilo, ze sa tam toho nezucastnim. Aj tak by asi miestni nechapali, co tam chce biela zenska. Ze som v spolocnosti troch chalanov – uz si asi aj tak myslia vselico.

You might also like these post :

Share this post, let the world know:
Posted in Blog, Maroko | Tagged