Rano o 5 tej nas budia zametaci a otvara sa aj zmenaren, musime sa prestahovat. Spanok uz dlho netrval, 6 nieco sme uz museli utekat na lietadlo. Urobili sme chybu, ze sme si nekupili flasu alkoholu v duty free, ale to nam docvaklo az neskor..
Tu uz bohuzial nepozname ziadnu letusku a tak sa napchame do lietadla s ostatnym dobytkom. Je plne marokancov, ktorych prirucna batozina zarucene nie je Ryanair approved baggage. Predstavte si tie velikanske tasky plne handier, ktore nosia Vietnamci na Mileticku. Svoje paksametle davaju nad hlavy sposobom, aby sa tam nevoslo uz nic dalsie. A tak sa tam hadam s nejakym marokancom, lebo si nemam kam dat ruksak. Respektive nehadam. On drzi svoju tasku, za ktorou je meter priestoru, aby som s nou nemohla pohnut a ja soptim. Poviem nahlas, ze je to somar a nejaky Slovak, ktory tam rovno sedi, sa iba suhlasne smeje. Let trva asi 3hodiny. Nakoniec sme dorazili. Posunuli sme si hodinky o 2hodiny. Presli sme pasovou kontrolou, dirhamy vyberame v bankomate, chalani menia v zmenarni a ideme busom do centra.
Bus nas vylozil rovno v centre na namesti Djeema el’Fna, je nieco po 8mej, mesto pomaly oziva. Co vcul. Mame booknuty hostel Riad Mama Marrakech za 8 eur na hlavu na noc. Je skoro rano, asi nema vyznam tam ist. Tak sadame na kavicku kde sedia miestni, citaju noviny a posedavaju. Sledujeme ruch ulice, vsimame si ludi. Po par hodinach sa rozhodneme ist do hostela, ze si tam zlozime aspon veci..tak sme sa vydali nejakou ulicou, mam nejaku kvazi mapku, ale ulice nie su oznacene a tak iba typujeme, ze ideme dobre. Nakoniec sme dosli niekam, kde to vyzera ako to co hladame. No nikde ziadny ‚napis‘, nic. Tak sa pytam nejakeho typka v ulicke ci nepozna hostel, ze nejaky ‚Riad‘..a zrazu ma vedie ku nejakym dveram, zabucha a otvara nam chlapik co prevadzkuje hostel. Sme spravne. Samozrejme som sa spytala uplnu hlupost, kedze Riad nie je nazov, ale iba dom je typickeho podorysu, viacposchodovy, v strede otvoreny, a dokolecka su izby. Takze, to ako keby som sa pytala, ze pane, kde je tu dom? Vyzera inac pekne, zenska co robi checkin je nejaka afroamericanka. Zaplatime, nechame si veci na izbe a ideme do ulic. Caka nas narocna uloha, musime si niekde zabookovat auto na zajtra.
Mam nejake vytipovane miestne autopozicovne, takze ideme tym smerom. No ulica je vcelku velka so vselicim, pozicovni je tam viacej. Do nejakych sme aj vliezli, no nikde nedovoluju one way pozicanie, inde nam dali cenu s vizitkou, vravime, ze sa ozveme, ideme skusit este nejake dalsie. A mozno sme to mali zobrat..Typek nevyzeral ako marokanec..my sme asi chceli taku echt skusenost s miestnym, ktora prisla hned na to. Na ulici sme si obzerali nejake auto, tipovali, ze je asi z danej pozicovne a ze co by sme asi dostali my. To si vsimol nejaky miestny nahanac zakaznikov Mohamed, rukami nohami sa zhodneme, ze hladame auto a niekam nas vedie. Nakoniec dost daleko, ideme peso uz dobrych 10minut. Obcas sa otaca ci este ideme za nim..Dovlecie nas do nejakej kancelarie a ze mame cakat. Tak cakame..
Prisiel Moad, tucn Arab, ktory vedel ako tak po anglicky. Podava si s nami ruky, dokonca aj so mnou, zenou. Najprv nam chcel dat dake auto za nejakych 450eur, tusim Fiat Panda, to sme na neho kukali, ze to sa asi nedohodneme. Potom za tu istu cenu skusal Ford Fusion. No povedali sme mu ze chlapik odvedla ponukal za 250, takze nad tuto cenu sme nesli. Uz sme aj boli na odchode, uz ma to vcelku prestalo bavit. Bol tam on, nejaki dalsia traja poslickovia, ktori sa prizerali. Nakoniec skonstatoval ze Slovaci su velmi dosledni, lebo sme chceli mat vsetko napisane na papieri. Skoncilo to pri 250eur za ford fusion. Zaplatili sme s tym, ze zajtra rano bude auto dole pod kancelariou. Tak sme sa pobrali prec dufajuc, ze to auto tu rano bude.
Flakali sme sa mestom, ulickami v medine, kde mas nonstop pocit, ze ta niekto zrazi na mopede. stale ti nieco davaju pred oci, kraviny od vymyslu sveta. Najedli sme sa, dali sme si prve miestne jedlo – tajin a matovy caj s kilom cukru.
Vecer sme sa este zastavili na namesti Dzeema el’Fna, kde nas sli roztrhat, jeden obchodnik ta taha za jednu ruku aby si sa k nemu isiel najest, dalsi za dalsiu. Vsetci vrieskaju, tlieskaju a vsade maju skoro to iste. Nikde nepredavaju alkohol, nakoniec si sadneme do cinskej restiky na pivo, ked sme si pytali velke, doniesli 0.33 za 25MAD. Smola.
Vecer sa vraciame na hostel
